Fotografia je jedna z mojich záľub, alebo zábav a to aj napriek tomu, že sa jej nevenujem nijako veľmi zodpovedne. Podľa tu zhliadnuteľných záberov, ktoré pochádzajú z rôznych časov a techník možno vidieť, že nemám žiaden vyhranený smer/štýl a tam, kde mi dôjdu nápady, námety, šťastie sa bezzábran vrhnem na železnice, ktoré sú mojou obľúbenosťou akosi odvždy. Pokiaľ sa z nich nesnažím vydolovať dajaké, sprepáčením, umenie, tak si ich aspoň dokumentujem, aby som mal všetko, čo sa mi páčilo doma. Až na to raz zabudnem. Nemusím mať presne zdokumentované všetky stroje, trate, pohľady, ale tie, ktoré ma zaujali, tie áno. Netuším, či je v staniciach, tratiach, vlakoch dajaká romantika, ktorá by sa nedajbože dala sprostredkovať nepostihnutým jedincom a nezdá sa mi, že by som mohol byť tým, kto ju niekomu sprostredkuje, ale fotím to smelo ďalej, pretože to proste treba, či už tomu rozumiete, alebo aj nie. Sem ani priamo nedávam hromady záberov, patriacich do kategórie Turistika (čo i železničná), na to mám napr. stránku vlaky.net, na ktorej visí nemnoho mojich publikačných počinov, vpravo sú ne ne odkazy. Niečo možno vidieť na railpictures.net . Na týchto serveroch je veľkosériové fotenie železníc takmer vstupenka. Odložisko fotografii rôzneho druhu (a spracovania..) je tu u Pikasú. A nezabúdajme ani na časový mor facebook.
Na mojich fotkách si môžete celkom správne nevšimnúť ľudí, nanajvýš ako účastníkov niečoho na obrázku. Potreboval by som ich občas pre dej, ale v pravý čas sa pravidelne nenachádza poruke žiaden vhodný model/figurant, schopný zahrať niečo v obraze, preto sa tam občas vyskytujem osobne. Proste občas "nejsou lidi".
V ideálnom prípade by potešilo, keď fotografia vzbudí odozvu, ak už nie rovno emóciu. Tým mienim dajakú, každú emóciu. Pokial neviem vzbudiť pozitívnu, ráta sa aj negatívna. Čiže ak neuvediem diváka do naprostého krásna a harmónie (čo väčšinou neuvediem), stačí aj, ak ho pobavím, alebo rovno naseriem. To znamená, že sa obrázok dostal dovnútra a to je už komunikácia a to je viac, než sa bežne darí.
V ideálnom prípade by potešilo, keď fotografia vzbudí odozvu, ak už nie rovno emóciu. Tým mienim dajakú, každú emóciu. Pokial neviem vzbudiť pozitívnu, ráta sa aj negatívna. Čiže ak neuvediem diváka do naprostého krásna a harmónie (čo väčšinou neuvediem), stačí aj, ak ho pobavím, alebo rovno naseriem. To znamená, že sa obrázok dostal dovnútra a to je už komunikácia a to je viac, než sa bežne darí.
Tak si to pozrite.
Tomáš Votava
